Alternatíva? Bez politických strán... Profesionálne

Autor: Marian Helcman | 16.4.2013 o 8:00 | (upravené 16.4.2013 o 8:13) Karma článku: 8,52 | Prečítané:  593x

Predstavte si, že by ste zdedili železiarne pri Košiciach. Sám tam nepracujete a neviete nič o riadení takého kolosu. Vypísali by ste na to voľby, v ktorých by kandidovali politické strany? Alebo iná fikcia. Predstavte si, že by ste zdedili niektorý okres na Slovensku, so záväzkom optimálne ho spravovať. Vypísali by ste voľby pre zápas politických strán? Pravdepodobne nie. Politické strany sú málo prehľadné, sú málo efektívne, sú plné ľudí, ktorí urobia kvôli moci čokoľvek. Prečo potom necháme politické strany riadiť štát na všetkých úrovniach? A aká môže byť alternatíva?

Chyba je systémová

V spoločnosti stále rastie nespokojnosť s doterajším stavom politiky, s neschopnosťou, korupciou a aroganciou moci. Ale rastie aj frustrácia z márneho hľadania riešenia a východísk.  Frustrácia je o to väčšia, že si pamätáme niekoľko pokusov, v ktorých hlásajúci sľubovali zmenu k lepšiemu pre všetkých, a nakoniec skončili už po dosiahnutí  osobnej zmeny.

Možno si poviete, radšej budeme vylepšovať demokraciu evolučnou cestou, ako revolučnou. Veď v minulosti, čím zásadnejšie boli ponúkané zmeny pre demokratickú spoločnosť, tým väčší teror a neslobodu priniesli. Je lepšie ísť krok za krokom a pomaly vychytávať „muchy". Zdá sa však, že tento typ politickej demokracie prešľapuje na mieste a múch je stále viac a viac. Chyba je systémová.

Prečo  sa zbaviť politických strán.

Zbavme sa politických strán v riadení štátu z nasledovných dôvodov:

  • Politické strany umožnili dostať sa k moci rôznym dobrodruhom, ktorí pomocou hrubých spôsobov a demagogických rečí  dokázali zneužiť takto nastavený demokratický systém a nastoliť teror, viesť vojnu, alebo doviesť štát ku krachu.
  • Programy a činnosť politických strán sú nejasné. Skrývajú sa za všeobecné pojmy, ako sú demokracia, národ, kresťanstvo, sociálny, solidarita, ... Líšia sa však len množstvom populizmu, demagógie, korupcie, arogancie a bezohľadnosti pred a po uchopení moci.
  • Politické strany, ktoré ovládnu parlament, volia vládu. Predseda tejto vlády je väčšinou šéfom politickej strany, ktorá má v parlamente najviac poslancov. Parlament má kontrolovať vládu,  ale je málo časté a nelogické, aby členovia politickej strany sa snažili prísne kontrolovať svojho nadriadeného, najmä keď majú z toho svoj osobný prospech.
  • Pár politických strán, ktoré sa dostanú do parlamentu, a z nich len niektoré, ktoré vytvoria vládu, ovládnu celý chod štátu. V podstate sa dostane k moci pár ľudí, ktorí ovládajú túto politickú stranu (nemusia to byť len ľudia v čele tejto strany),  a tak sa v dosť dlhom období, vzhľadom aj na predchádzajúci bod, stávajú neobmedzenými vládcami.
  • Politické strany vyrábajú politikov, ktorí sa zvyknú stotožniť so štátom. Tým pádom sú nedotknuteľní. Môžu si vysvetľovať zákony po svojom a využiť zverenú moc na ich vlastný prospech, bez väčšej reálnej zodpovednosti, skrytí  za stranícke aparáty.
  • Politici sa primárne snažia uspokojiť svojich prívržencov, ktorí ich budú znovu voliť. Málokedy  sa starajú o optimálne globálne riešenia.
  • Len niekoľko ľudí z politickej strany je verejne známych. Ostatní sa dostávajú k štátnej moci skrytí za ich chrbtami, nenesú adekvátnu zodpovednosť, poslušne plnia rozhodnutia svojich ústredí.
  • Špičkoví ľudia v rôznych dôležitých oblastiach sa musia pridať na niektorú stranu politickej hry, aby mohli v svojej oblasti aktívne ovplyvňovať riadenia štátu. Ak to odmietnu, alebo sa pridajú na stranu "nevládnucich", sú ignorovaní.
  • Politické strany odoberajú veľké finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.
  • Je možné a dokonca jednoduché žiť aj bez politických strán a ich politiky.

Ako by to mohlo fungovať?

Heslom alternatívy je: Nechajme pracovať profesionálov, a zariaďme to tak, aby sme ich dokázali kontrolovať. Riadenie štátu nech stojí na troch pilieroch, ako doteraz: parlament, prezident a vláda.

ZOS - základné oblasti spravovania

Štát prostredníctvom parlamentu, prezidenta a vlády spravuje tieto základné oblasti (ZOS):

  • Ekonomika, doprava,
  • Financie, daňová a colná správa
  • Poľnohospodárstvo, lesy, životné prostredie
  • Sociológia, zdravotníctvo
  • Školstvo, šport, kultúra,
  • IT, veda, telekomunikácie
  • Vojsko, polícia, právo, tajná služba
  • Zahraničné vzťahy

Prezident

Prezident, volený v priamych dvojkolových voľbách,  sa osobne, alebo sprostredkovane (poverí svojho zástupcu) spoluzúčastňuje hlasovania v parlamente. Jeho hlas v parlamente má hodnotu 16 parlamentných hlasov. Každé hlasovanie prezidenta je verejne známe už pred hlasovaním. To znamená, prezident musí vysvetliť ako a prečo bude  pri danom hlasovaní takto postupovať.

Parlament

Parlament má 128 členov, ktorí sú rozdelení do 8 výborov ZOS. V každom výbore sú z každého kraja dvaja členovia. To znamená  8 ZOS * 8 krajov * 2 = 128 poslancov.

Parlament má pre každú ZOS výbor so 16 poslancami. Každý výbor blízko spolupracuje s rovnomenným ministerstvom (to znamená, že vláda má 8 ministerstiev pre každú ZOS). Výbor informuje parlament o svojom postoji k predkladaným návrhom vlády z rovnomenného ministerstva.

Parlament nevytvára  zákony, ale ich schvaľuje.

Každý poslanec má jeden parlamentný hlas.

Každé hlasovanie je verejné. To znamená, že každé hlasovanie každého  poslanca i prezidenta je známe. Poslanec je povinný písomne verejne uviesť dôvody, ktoré rozhodli o jeho hlasovaní.

Parlament volí a kontroluje vládu. Predseda vlády je volený prostredníctvom konkurzu a verejného vypočutia v parlamente v dvojkolových voľbách.

Parlament je informovaný vládou o pripravovaných zákonoch. Predseda vlády a jednotliví členovia vlády sa snažia diskusiou v parlamente dospieť k zneniu zákonov, ktoré majú šancu byť schválené.

Parlament schvaľuje ľudí na dôležitých štátnych postoch (národná banka, protimonopolný úrad, generálny prokurátor,...), v dvojkolových voľbách  s verejným vypočutím.

Voľba parlamentu.

Voľby poslancov do parlamentu prebiehajú každé 4 roky. Občan SR môže kandidovať v ľubovoľnej ZOS, ak pre svoju kandidátku pre danú ZOS zozbiera 5 tisíc podpisov od občanov zvoleného kraja SR. Jeden občan môže kandidovať iba do jednej ZOS v ľubovoľnom kraji, ktorý si zvolí. Kandidátky sú tvorené zvlášť pre každý kraj. S každého kraja postupujú do parlamentu dvaja najúspešnejší uchádzači v každej ZOS.

Schvaľovanie zákonov

Zákony pripravuje vláda, konzultuje ich s parlamentom a necháva ich schvaľovať parlamentom a prezidentom. Zákon, predložený na schválenie do parlamentu, získava parlamentné hlasy. Každý poslanec má jeden parlamentný hlas. Prezidentov hlas má hodnotu 16 parlamentných hlasov.

Ak zákon dosiahne 120 záporných hlasov, nie je schválený, a najbližšie sa môže dať do parlamentu o jeden rok.

Ak zákon dosiahne 75 záporných hlasov, nie je schválený, a najbližšie sa môže dať (po prepracovaní) do parlamentu o jeden mesiac. V ostatných prípadoch je zákon schválený.

Vláda

Vláda je úradnícko-manažérska. Predseda vlády je volený parlamentom v dvojkolových voľbách prostredníctvom konkurzu a verejného vypočutia. Svojich ministrov si volí sám. Zodpovedá parlamentu a prezidentovi. Ak pri odvolávaní dosiahne 100 záporných hlasov, je odvolaný. Hlasovanie o dôvere vláde sa uskutoční, ak o to požiada 50 parlamentných hlasov.

Každá ZOS má svoje ministerstvo a ministra. Minister riadi ministerstvo so štátnymi úradníkmi, ktorí tvoria zákony a starajú sa o chod štátu podľa zákonov.

Predseda vlády, resp. jeho ministri, informujú parlament o pripravovaných zákonoch. konzultujú ich s výbormi parlamentu,   nechávajú ich schvaľovať parlamentom a prezidentom.

Naozaj bez politiky?

Môže napredovať  spoločnosť bez politiky, bez ideí, ktorým smerom sa má uberať? Je v predloženom systéme miesto pre vizionárov?

Určite potrebujeme ľudí, ktorí vidia dopredu, premýšľajú o budúcnosti, vedia určiť smer napredovania a majú priestor tieto myšlienky prezentovať. V uvedenom systéme štátneho riadenia sa práve prezidentovi dali možnosti, prostredníctvom  ktorých môže ovplyvňovať chod štátu. Vysvetľovaním svojho postoja pred hlasovaním zákonov a predstavovaním svojich  myšlienok v parlamente, môže aktívne vplývať na politiku štátu. Samozrejme, že aj každý z kandidátov na predsedu vlády má svoju predstavu o smerovaní spoločnosti a prezentuje ju v predvolebnom procese.

Kto bude proti?

Ústavu, ako hlavný zákon republiky, urobilo pár „múdrych" hláv. Museli ju urobiť narýchlo a tak zrejme urobili najlepšie, čo mohli a vedeli. Ale teraz by sme si už mohli  urobiť čas a diskutovať, akú republiku to vlastne chceme a ako by mala fungovať.

Kto nebude mať záujem urobiť v tomto smere čokoľvek? Práve tí, ktorí sa dostali prostredníctvom nastavených nedomyslených pravidiel k moci. Minimálne sa budú snažiť veci komplikovať, manipulovať, a keď sa budú cítiť ohrození, tak nás obvinia z útoku na štátnosť.

Sú len dve možnosti, ako dosiahnuť predloženú zmenu systému: revolučnou, alebo demokratickou cestou. Paradoxne, ak si zvolíme  v súčasnom systéme demokratickú cestu, dokážeme to urobiť jedine prostredníctvom silnej politickej strany. To znamená, že buď počkáme, kým niektorá súčasná politická strana preberie takýto program, alebo budeme musieť založiť novú.

Musíme ale odolať viacerým nástrahám. Niektorí politici zacítia svoju príležitosť dostať sa k moci na nových ideách. Postupne, po dosiahnutí moci, sa budú snažiť systémové zmeny upravovať, prispôsobovať, a uspokojovať sa čiastkovými riešeniami.

V ďalšom článku sa budem venovať riadeniu regiónov a obcí bez politických strán.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?