Dokonca ani nové strany sa nevzdávajú doterajšieho stereotypného fungovania a prezentovania sa. Aby zvýraznili svoju výnimočnosť, snažia sa ponúkať riešenie každej témy svojou vlastnou cestou. A aj pri „pod päť percentných“ preferenciách sa tvária, ako keby mali po voľbách vládnuť samé. Minú veľké množstvo času a úsilia na jedinečné pohľady v každej oblasti, ktoré sa ale nikdy nepoužijú. Týmto egoistickým prístupom nalákajú určitú časť voličov na svoje privátne riešenia a otázka, či ich po voľbách budú môcť realizovať, je na druhom mieste. Hlavne, že vstúpia do parlamentu, a potom sa uvidí...
Problém je skrytý v alibizme politikov, ktorí pred voľbami radi hovoria: “Po voľbách uvidíme, s kým a čo budeme môcť robiť“. Tento prístup nemôže priniesť zmenu k lepšiemu.
Nenechajte to po voľbách
Príbuzné strany by sa mali zlučovať. Ak ale nedokážu urobiť takýto veľký krok, mali by to skúsiť inak. Mohli by nám ešte pred voľbami dať vedieť, kto sú ich koaliční partneri a aký je rámec ich budúcej spolupráce. Bolo by fér, keby nám voličom povedali, ktoré témy, a teda ministerstvá, budú jednotlivým stranám pripadať v prípadnej vládnej koalícii v závislosti od volebných preferencií. Mali by sme vedieť, ktorá strana bude môcť presadzovať aké riešenia. A celá tá dohoda by mala byť potvrdená všetkými zúčastnenými stranami.
Vytvorte predbežnú koalíciu už teraz
Bolo by na stranách tejto koalície, ktoré ďalšie strany medzi seba príjmu. Je to vec stratégie a taktiky. Avšak bolo by jasné, že strany, ktoré by v tomto spojení neboli , buď musia byť v nejakom inom „spolku“, alebo majú malú šancu presadiť svoje jedinečné vízie po najbližších voľbách.
Strany, ktoré si nedokážu nájsť partnerov ešte pred voľbami, by mali byť nedôveryhodné a považované za neschopné vládnuť v koalícii. Tie strany, ktoré „môžu vládnuť s hocikým“ by mali byť takisto podozrivé, že im ide len o teplé miestečká, alebo len o moc, a je jedno, z ktorej strany ju uchytia.
Bol by to prvý krok, aby nastal proces spájania, nie rozdeľovania. Volič by mohol lepšie posúdiť šance strán nielen vládnuť, ale hlavne presadzovať svoje riešenia. Bolo by jasnejšie, na čom vlastne bude naozaj držať ich koalícia a aké má možnosti. Už by to určite nebol „zlepenec“, ktorý sa vytvoril narýchlo. Už by ukázali, že vedia spolupracovať, že sa vedia zjednotiť, ale aj akceptovať svoje špecifiká, ktoré budú presadzovať na svojich budúcich vládnych postoch.
